Liptovský Ján je malebná historická dedinka známa už od 13. stor, ležiaca na okraji jednej z najkrajších dolín Liptova – Jánskej doliny. Zachovalo sa tu mimoriadne množstvo kaštieľov, pôvodne umiestnených v rozľahlých sadoch a záhradách. Ich pôvodné dôsledné oddelennie od ulicovej zástavby poddaných sa za posledných 70 rokov stiera vsúvaním domov a parceláciou záhrad medzi kúriami a kaštieľmi.V r. 1991 bol vyhlásený za pamiatkovú zónu s 20 objektmi a Jánska dolina v r. 1998 za kúpeľné miesto. Na travertínových návršiach na južnom okraji Liptovského Jána je oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Ich vody sú studené až veľmi nízko termálne (14,8 - 29,4 °C ), veľmi slabo až silno uhličité, dusíkaté slabo mineralizované sírovodíkové. Studenšie pramene sa oddávna nazývajú mädokýšmi a teplé teplicou. Sú vhodné na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, ženských, žalúdočných a črevných chorôb, ochorení žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov po tromboflebitídach a obrnách. Z celého Liptova sa v 16. stor. využívali iba teplé pramene v Liptovskom Jáne. Najznámejšie zo 14 prameňov boli Kúpeľný a Rudolf. Ako liečivé boli už známe v 14. storočí. Od r. 1920 bol Liptovský Ján miestom, kde sa v miestnych kaštieloch a zemianskych kúriách schádzala zmaďarizovaná šľachta. Pri prechádzkach krásnou prírodou sa dozvedeli od žien močiacich konope, že táto voda blahodárne pôsobí pri bolestiach kĺbov. Domáci si ňou už dávno predtým liečili reumu a kožné choroby (najmä svrab), pili ju pre zlepšenie trávenia. Keďže pravidelné kúpele prinášali aj šľachticom úľavu a dobrý spánok a zistilo sa, že voda má podobné zloženie ako v kúpeľoch Ružbachy, v roku 1927 sa Jozef Szentiványi rozhodol vybudovať tu kúpele. Základom kúpeľného objektu sa stal Szentiványiovský kaštiel postavený v 17. st. v renesančnom slohu, ktorého charakter sa zotrel r. 1834 klasicistickou prestavbou, keď fasádu rozčlenili vstupným rizalitom a slepou arkatúrou, a súčasne postavili v dvornej časti dvojtraktovú prevádzkovú budovu. Ako prvý bol navŕtaný Kúpeľný prameň. Voda bola od r. 1928 až do r. 1975 dovádzaná do bazéna unikátnym 500 m dlhým dreveným potrubím: narúbané borovice poprepilovali po dĺžke v jednej tretine hrúbky a do väčšej časti vydlabali žľab, ktorý prikryli tenšou časťou a potrubie kládli do zeme v hĺbke asi 1 m. Bazén mal skokanský mostík a celý areál kúpaliska (Štrand) bol vysypaný pieskom. Súčasťou kúpeľnej budovy bol hotel Thermal a reštaurácia. Ordinujúci lekár predpisoval aj masáže a liečbu v sedacom bazéne so zohrievanou vodou (po každom kúpeli sa robili zábaly), na prekrvenie údov doporučoval chodenie po kamienkoch. Kúpeľný areál tvorili aj parky, popretínané chodníkmi s odpočívadlami s vyhliadkami na celý stredný Liptov. Toto všetko stihli vybudovať do júna 1928. Roky 1929 - 1936 boli pre kúpele obdobím rozkvetu. Ako sa však Maďarská ľudová strana stávala fašistickou, majiteľ strácal politickú moc a kúpele začali ekonomicky upadať. Veľká kúpeľná sláva sa skončila a v r. 1937 kúpele prebral štát. Vonkajší bazén fungoval do r. 1979. V r. 1963 navŕtali nový prameň v hĺbke 95 m s teplotou 29,4 °C. Povyše neho vybudovali pramenný dom Rudolf a jeho vodu i vodu ďalších blízkych vrtov používajú na plnenie bazénov vonkajšieho kúpaliska a krytého kúpaliska v hoteli Máj. Z pitných prameňov je najobľúbenejšia Teplica, ktorú v r. 1986 premiestnili od cesty a obyvatelia obce mu postavili dôstojný stánok. Hneď vedľa neho sa nachádza Kúpeľný prameň, ktorý sa využíva na prírodné kúpanie.