V 14. stor. na návrší nad obcou postavili rímskokatolícky kostol – pravdepodobne na mieste staršieho stredovekého kostola, po ktorom prevzal aj zasvätenie sv. Jánovi. Najstaršou časťou tejto jednoloďovej stavby je polygonálny presbytár s rebrovou krížovou klenbou, zbiehajúcou sa do ostruhových konzol a valene klenutá sakristia. Loď bola neskoršie rozšírená a v r. 1808 pristavili vežu s cibuľovitou strechou. V 17. stor. kostol zrenovovali, fasádu pokryli nárožným kvádrovým sgrafitovaním a postavili okolo neho múr uzatvárajúci cintorín a zároveň slúžiaci ako ochrana v čase vojnového nebezpečenstva. Barok sa na celom komplexe prejavil stavbou poschodovej zvonice vsunutej do staršieho opevnenia. Z gotického zariadenia sa zachoval krídlový oltár Ukrižovania asi zo začiatku 16. stor. Dva trojuholníkové nástavce s bustou proroka Daniela z druhej polovice 15. stor. pochádzajú z iného oltára. Gotická, esovite prehnutá Madona z druhej polovice 15. stor. bola na prelome 17. a 18. stor. vložená do barokového oltára s rastlinnými akantovými krídlami a neskôr spolu s oltárom nevhodne premaľovaná. Dnešný hlavný oltár Ukrižovania vznikol v druhej polovici 17. stor. spolu s kazateľnicou. Významný je pôvodný organ od Martinusa Zorkofského z r.1721. Všetky časti vyše 250 ročného nástroja sú pôvodné a po nedávnej reštaurácii aj vo veľmi dobrom stave. Pôdorys prospektu je členený na polygonálny stredný diel a dva trojuholníkové bočné diely. Hojnú rezbársku výzdobu tvorí široký akant. Vzhľadom na vrcholný barok trochu prekvapujú korintské stĺpy dolu ukončené píniovou šiškou. Niektoré píšťaly v prospekte sú špirálovito tvarované. V zachovanom vnútri sú pozoruhodné kopuly z hustého dreva, tenkostenné a presne vypracované až po najmenšie píšťaly s dĺžkou niekoľko centimetrov. Dvojica klinových mechov bola uspôsobená na ťahanie remeňmi.