|
Osada z 13. storočia, neskôr remeselné a obchodné stredisko horného Liptova, dorástlo v roku 1677 do podoby administratívneho sídla vtedajšej Liptovskej župy. Mesto sa stalo významným strediskom kožiarskej výroby. V polovici 19. storočia bol Liptovský Svätý Mikuláš centrom slovenského kultúrneho a národného života. V tomto meste vznikla prvá slovenská verejná knižnica (1829), prvé slovenské ochotnícke divadlo (1830), kultúry spolok Tatrín (1844), Žiadosti slovesného národa aj prvý politický program Slovákov (1848). Vo vtedajšom bohatom spolkovom živote sa navzájom prelínali tri dominantné mikulášske konfesie - evanjelici augsburského vyznania, katolíci a židia.
Poloha medzi Západnými, Nízkymi Tatrami a Chočskými vrchmi predurčila mesto k rozvoju športu. Koncom 19. storočia sa objavujú prvé organizované aktivity turistov, lyžiarov, horolezcov a jaskyniarov.
|
or 
